IVDD je skratka pochádzajúca z angličtiny označujúca najčastejšie ochorenie chrbtice a to ochorenie medzistavcových platničiek. Najčastejším prejavom takéhoto problému je náhla ataxia = nekoordinovanosť pohybu, bolestivosť chrbta, stuhnutosť a najvážnejší prejav náhla slabosť až ochrnutie panvových končatín (paréza až plégia bez hlbokej citlivosti), alebo tetraparéza (ochrnutie hrudných aj panvových končatín).
Čo je to medzistavcová platnička a načo slúži?
Medzistavcová platnička je fibrokartilaginózny “ vankúšik“ nachádzajúci sa medzi dvomi stavcami, vďaka ktorému je možný pohyb chrbtice a zároveň slúži ako absorbér nárazov pri pohybe stavcov. Skladá sa z tzv. annulus fibrosus na povrchu a nucleus pulposus vnútri (obr.1)
Prečo IVDD vzniká?
IVDD je degeneratívne ochorenie, ktoré môže postihnúť ktorékoľvek plemeno psa a zriedkavo sa vyskytuje aj u mačiek, no u tzv. chondrodystrofických plemien ako je francúzsky buldoček či jazvečík je jeho výskyt prítomný vo zvýšenej miere.
Postihnuté bývajú staršie psy, no výnimkou nie je ani výskyt u mladších psov. Disk môže degenerovať napríklad následkom straty schopnosti udržiavať vodu čo vedie k jeho dehydratácií, zmene tvaru, zníženej schopnosti absorbovať sily pôsobiace na chrbticu pri pohybe a následnej herniácií disku do miechového kanálu.
U chondrodystrofických plemien takéto zmeny nastávajú už v mladom veku. Ich chrbtice sú disproporčne krátke a zakrivené a to je predispozíciou k IVDD. Medzi takéto plemená okrem spomínaných jazvečíkov a francúzskych buldočkov patria basety, shi-tzu či sealyhamský teriér.
V prípade, že dôjde k takejto herniácií disku do miechového kanála tak nastáva kompresia miechy, ktorá v tomto kanáli prechádza a podľa vážnosti tejto kompresie a jej mieste pozorujeme rôzne klinické prejavy od stuhnutosti a bolesti až po obrnu končatín. Typy IVDD poznáme 3 a označujeme ich Hansen 1, Hansen 2 a Hansen 3.
Hansen typ I:
U chondrodystrofických plemien (francúzsky buldoček, jezvečík, pekinéz..) začína platnička degenerovať medzi prvým a druhým rokom života zvieraťa. Ide o úbytok vody, degeneráciu buniek a kalcifikáciu.
Hansen typ II:
U ostatných psov predovšetkým veľkých plemien dochádza častejšie k fibroidnej degenerácií. Ide o patológiu vlákien analus fibrosus, jeho posun spôsobuje chronickú kompresiu miechy.
Hansen 3 je akútne nekompresívne ochorenie medzistavcovej platničky, ktoré nastáva najmä po traume alebo extrémnej fyzickej záťaži. Ide o náhlu trhlinu v annulus fibrosus cez ktorú exploduje nucleus pulposus. V takomto prípade nenastáva kompresia miechy a pacient sa zotavuje bez potreby operačného zákroku.
Ako a prečo toto ochorenie vzniká už vieme a teraz si povedzme k čomu teda také vyskočenie platničky vedie. Dôsledkom herniácie disku je teda vo väčšine prípadov stlačenie miechového kanála a teda stlačenie aj samotnej miechy. Miecha je predlžená ruka mozgu cez ktorú prechádzajú nervové dráhy do mozgu a z mozgu do celého tela – k vnútorným orgánom i kostrovému svalstvu.
Jej stlačenie spôsobí bolesť a podľa vážnosti kompresia narúša nervové dráhy dočasne alebo trvalo a to vedie k neurologickým deficitom ako je nekoordinovaná chôdza až úplná obrna končatín, či neschopnosť ovládať vylučovacie ústrojenstvo – močenie a defekáciu.
Najvážnejším dôsledkom kompresie miechy je myelomalácia, ktorá môže byť fokálna a teda odumretie miechy v mieste traumy alebo hemoragická čo je postupné odumieranie miechy, ktoré vzostupne pokračuje pozdĺž celej miechy a pri narušení nervov podieľajúcich sa na dýchaní vedie k zaduseniu zvieraťa.
Ako viem, že môj pes má IVDD?
Najčastejším príznakom vyskočenej či poškodenej platničky je bolesť krku alebo chrbta. Prejaviť sa môže nízko nesenou hlavou hlavne v prípade postihnutia krčnej časti chrbtice, nepokojom, neschopnosťou nájsť si správnu polohu pri ležaní, nahrbeným chrbtom, neochotou k pohybu alebo napríklad aj trasením celého tela a dýchavičnosťou. V niektorých prípadoch pozorujeme aj zvýšenú telesnú teplotu.
Neurologické deficity na končatinách sa rôznia podľa toho, ktorý segment miechy je postihnutý. Ak napríklad máme problém v zadnej časti hrudnej chrbtice môžeme pozorovať slabosť až obrnu panvových končatín. Ak by sa problém nachádzal v chrbtici krčnej tak neurologické deficity budeme pozorovať tak na hrudných ako aj na panvových končatinách v zmysle oslabenia alebo zosilnenia reflexov.
Deficity sú rôzneho stupňa od oslabenia reflexov až po úplnú stratu citlivosti končatín. Narušenie reflexov spozorujete ako slabosť končatín alebo naopak prílišnú stuhnutosť, prekĺbovanie prstov, problémy s prekračovaním prekážok, zakopávanie a podobne alebo napríklad problém s udržaním rovnováhy. Pozorovať môžeme aj inkontinenciu. Nástup príznakov je zväčša akútny s postupným zhoršovaním sa.
Mám podozrenie, že môj pes má vyskočenú platničku. Čo teraz?
Medzistavcová platnička je na RTG viditeľná len v prípade kalcifikácie. Degeneratívne procesy, ktoré na nej prebiehajú, herniácia platničky alebo nekompresívne ochorenie medzistavcovej platničky nie je možné diagnostikovať pomocou natívneho RTG. Na diagnostiku je nutné použiť minimálne kontrastné RTG, no v ideálnom prípade MRI alebo CT nakoľko v zariadeniach vybavených týmto prístrojovým vybavením nájdete aj špecialistov venujúcich sa neurológií, ktorí dané klinické príznaky a nálezy budú vedieť správne vyhodnotiť.
Je nutná operácia alebo sa to „spraví samo“
Bohužiaľ vo väčšine prípadov sa bez operácie nezaobídeme. Narozdiel od zvierat, u ľudí vyskočenie platničky nastáva hlavne v spodnej časti chrbtice kde sa miecha už nenachádza takže dôsledky sú len kompresia nervov, ktorá spôsobuje bolesť. U psov je najviac namáhanou oblasťou chrbtice stred chrbta a často pozorujeme problémy aj v krčnej chrbtici. V týchto miestach sa nachádza miecha a teda kompresia v tomto mieste spôsobuje výrazné neurologické deficity vedúce často až k paralýze.
Kedy môžeme uvažovať o konzervatívnom riešení?
1. Ak jediným klinickým príznakom je mierna bolesť a nepozorujeme výrazné neurologické deficity
2. Vieme psovi zabezpečiť prísny pokojový režim po dobu minimálne 8 týždňov a následnú rehabilitáciu
V prípade konzervatívneho manažmentu je nutná medikácia proti bolesti a pravidelný dohľad veterinárnym lekárom alebo certifikovaným fyzioterapeutom na zhodnotenie progresie stavu a rýchle zachytenie zhoršovania sa stavu.
Takisto je nutné kontrolovať vylučovanie. Aj v prípade úspešného konzervatívneho manažmentu je doba rekonvalescencie pri ťažkej paréze až plégií 9 až 12 týždňov oproti 1-6 týždňov pri chirurgickom zákroku. Úspešnosť konzervatívnej terapie ja uvádzaná ako maximálne 50% naproti chirurgickej kde je úspešnosť popisovaná v 90 % prípadov.
Koľko času mám od výskytu príznakov po to kým problém začnem riešiť?
Málo. Ak pes zostane paralyzovaný a má zachovanú hlbokú citlivosť, okno na stratu hlbokej citlivosti a tým pádom výrazné zníženie šance na rekonvalescenciu je 12-24 hodín. Preto je pri príznakoch poukazujúcich na ochorenie medzistavcovej platničky nutné okamžite vyhľadať špecialistu na neurologické ochorenia na určenie diagnózy, prognózy a možností terapie.
Koľko času mám od výskytu príznakov po to kým problém začnem riešiť?
Málo. Ak pes zostane paralyzovaný a má zachovanú hlbokú citlivosť, okno na stratu hlbokej citlivosti a tým pádom výrazné zníženie šance na rekonvalescenciu je 12-24 hodín. Preto je pri príznakoch poukazujúcich na ochorenie medzistavcovej platničky nutné okamžite vyhľadať špecialistu na neurologické ochorenia na určenie diagnózy, prognózy a možností terapie.
Môj pes je po operácií. Čo teraz?
Chirurg Vám po operácií zadá konkrétny pooperačný plán vrátane prísneho pokojového režimu, ktorý treba dodržiavať. Ideálnym riešením je sa ihneď po operácií skontaktovať s kvalifikovaným fyzioterapeutom, nakoľko fyzioterapia je nevyhnutnou súčasťou rekonvalescencie a urýchľuje návrat psíka do normálneho života a je taktiež prevenciou proti opätovnému výskytu IVDD. So psíkom je potrebné rehabilitovať podľa rád chirurga a fyzioterapeuta už počas pokojového režimu a nie je pravdou, že s rehabilitáciami treba začať až o niekoľko týždňov.
Môj pes stratil hlbokú citlivosť panvových končatín a nebude nikdy chodiť...
Nie je tak celkom pravda. Okrem toho, že na trhu máme už aj na mieru vyrábané vozíky pre psov, prvou možnosťou, ktorú fyzioterapia ponúka aj takýmto psíkom je naučenie sa spinálnej chôdze. Spinálna chôdza je reflexná chôdza, ktorú sa je schopný naučiť psík aj bez hlbokej citlivosti v panvových končatinách. Preto netreba „lámať palicu“ ani nad tými na prvý pohľad beznádejnými prípadmi. Spinálna chôdza využíva svalovú pamäť vďaka ktorej si svaly končatín vedia spomenúť na pohyb aj bez komunikácie s mozgom, ktorá je kvôli porušeniu miechy zastavená.
Zdroj:
https://dodgerslist.com/2020/02/10/surgery-vs-conservative
https://www.fitzpatrickreferrals.co.uk/neurology/intervertebral-disc-disease/
https://www.walkinpets.com/blog/spinal-walking-in-dogs-explained/
BOCKSTAHLER, Barbara, et al. Essential facts of physical medicine, rehabilitation and sports medicine in companion animals. Munich, Germany:: VBS GmbH, 2019.
